Problematike rozvoja telemedicíny na Slovensku venujeme na stránkach našich novín pravidelne priestor a pozornosť už dlhší čas; ukazuje sa, že futurologické vízie sa presúvajú do reality prekvapujúco rýchlo a aj keď rozhodujúcou je vždy osobnosť lekára, technológie dokážu účinne pomáhať pri skvalitnení diagnostiky, zachytení reality konkrétneho pacienta a podpore v zbere dát o jeho zdravotnom stave.
Špecializovaná konferencia Telemedicína 2022/Zdravie na diaľku sa konala v dňoch 12.-13. októbra v Nízkych Tatrách za účasti odbornej verejnosti – lekárov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, technologických špecialistov, ale i zástupcov štátu a zdravotnej poisťovne a svoje skúsenosti predstavili aj kolegovia z Českej republiky. Cieľom konferenciebolo priniesť informácie o tom, aké možnosti dnes telemedicína ponúka, rozprúdiť na danú tému širokú diskusiu a priniesť povzbudzujúcu správu, že aj v našom súčasnom náročnom čase je možné meniť veci k lepšiemu. Dobrým hnacím motoromv oblasti telemedicíny môžu byť spokojní pacienti, ktorým sa vďaka novým technológiám zvýši kvalita zdravia a života, ale i samotní lekári, ktorým napriek situácii v súvislosti s reálnym stavom slovenského zdravotníctva môže telemedicína pomôcť preklenúť krízové časy.
Prítomní si vypočuli sedemnásť odborných prezentácií a podujatie zavŕšila záverečná diskusia o smerovaní telemedicíny, možnostiach jej zavádzania, o vývoji nových procesov či zabezpečení financovania telemedicínskych služieb a výkonov.
Technológie a telemedicína
Úvodnú prednášku Kľúčové aspekty zavádzania telemedicíny do praxe na Slovensku predniesol Ing. Ľuboš Petrík z firmy Goldmann Systems, ktorá s problematikoue telemedicíny zaoberá približne tri roky.
Priblížil situáciu v zahraničí.USA sú technologickým lídrom aj v oblasti telemonitoringu, prebiehajú tu viaceré R&D programy v oblasti telemedicíny, pričom principiálne si telemedicínske výkony hradia pacienti významne z vlastných zdrojov. Najďalej sú v škandinávskych krajinách – vo Fínsku a Nórsku je telemedicína súčasťou štandardnej zdravotnej starostlivosti /a výborným nástrojom v kontexte vzdialeného monitoringu pacientov v odľahlých oblastiach/ a náklady sú plne financované poisťovňami. Nuž a v Českej republike sú realizované viaceré iniciatívy – pilotné overovacie projekty a prebieha intenzívna diskusia o celkovej „architektúre“ telemedicínskych služieb.
Nástup telemedicíny začal a pandémia spôsobila, že používanie telemedicínskych služieb zaznamenalo prudký vzrast a neskôr sa stabilizovalo – tieto služby sa využívali 38-krát častejšie ako kedykoľvek predtým. Prevažná väčšina telemedicínskych aktivít je zameraná na vzdialenú interakciu, pred nami sú ale sofistikovanejšie fázy. Zaujímavý je poznatok, že až 75 percent pacientov má záujem o využívanie telemedicínskych služieb naďalej aj po skončení pandémie. Ukazuje sa, že až 24 percent návštev zdravotníckych zariadení je možné realizovať virtuálne.
„Zlomovým momentom progresu v zavádzaní telemedicíny je financovanie týchto výkonov z verejného poistenia. Súčasne si treba uvedomiť, že tlak pacientov bude narastať – „digitálna“ generácia je zvyknutá na technológie zo všetkých ostatných sektorov a zdravotníctvo v tomto smere fatálne mešká a to nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách. Pri zavádzaní telemedicíny si treba všímať základné nosné oblasti – štát má nespornú úlohu pokiaľ ide o legislatívny rámec, je tu úloha vzdelávania, vplývanie technologických firiem, procesné zmeny a nové role, ktoré sa doteraz nevyužívali. „Máme zdroje na reformu zdravotníctva a štát má úžasnú príležitosť nasmerovať časť financií do technologických služieb v oblasti medicíny s vysokou mierou efektivity vynaložených prostriedkov,“ uviedol Ing. Ľuboš Petrík.
Stratégia ministerstva pre telemedicínu
Stratégiu Ministerstva zdravotníctva SR pre telemedicínu priblížil špecialista na oblasť hodnotenia zdravotníckych technológií a štátny tajomník ministerstva, profesor PhDr. Róbert Babeľa, PhD., MBA, MSc /HTA/, FISAC., ktorý súčasne predstavil rozvojové aktivity na roky 2021 až 2025.
Telemedicína sa stáva nevyhnutnou súčasťou systému starostlivosti o pacientov s cieľom zlepšovať ich zdravotné výsledky. Nesporne prispieva k redukcii fyzických návštev ambulancií a tým aj k úsporám financií, ktoré by bolo možné presunúť inam. Starne populácia, znižuje sa nám počet ľudí v produktívnom veku, ktorí prispievajú do systému. Prognóza je nepriaznivá, financie pre zdravotníctvo sú nedostatočné. Preto je nevyhnutné tie peniaze, ktoré k dispozícii sú, využívať čo najefektívnejšie.
„Máme plán obnovy a telemedicína je jeho súčasťou, takže budú k dispozícii prvé zdroje, pomocou ktorých už v budúcom roku budeme vedieť telemedicínu posunúť dopredu. V rámci plánu obnovy máme 7,6 miliónov eur na projekty telemedicíny,“ skonštatoval štátny tajomník.
Prezentoval nasledujúce okruhy uplatnenia telemedicíny – pre seniorov, pre pacientov s prekonanými akútnymi manifestáciami kardiovaskulárnych chorôb, pre onkologických pacientov, pre oftalmológiu a pre marginalizované rómske komunity.
Benefitom v prvej skupine je zníženie počtu fyzických návštev u lekára, lepšia informovanosť lekára o zdravotnom stave pacienta, či zníženie dĺžky hospitalizácie a skoršie prepustenie pacienta do domácej starostlivosti. Pacientom s prekonanými akútnymi manifestáciami kardiovaskulárnych chorôb sa v súčasnosti implantuje kardiostimulátor alebo defibrilátor a vzniká možnosť odovzdávania informácií na diaľku do špecializovaných pracovísk, ich vyhodnocovanie stredným zdravotníckym personálom a v prípade zhoršenia stavu možnosť upozorniť ako pacienta, tak i ošetrujúceho lekára. Pokiaľ ide o onkologických pacientov, pri použití telemedicíny sa počet pacientov so zvýšenou kvalitou prežívania počas chemoterapeutickej liečby zdvojnásobil, znížila sa dĺžka hospitalizácie a nastalo skoršie prepustenie pacienta do domácej starostlivosti. Prínosom telemedicíny pre oftalmológiu je skorá detekcia – moderné technológie dokážu pomôcť pri skríningu komplikácií spojených s diabetes mellitus, ktorý je najčastejšou príčinou slepoty u ľudí vo vyspelých krajinách. U členov marginalizovaných rómskych komunít je čerpanie zdravotnej starostlivosti výrazne nižšie ako u zvyšku spoločnosti a táto časť populácie prispieva k vyššiemu počtu odvrátiteľných úmrtí – preto je dôležitá potreba efektívnejšieho monitoringu zdravotného stavu členov tejto komunity.
Právne aspekty telemedicíny
Čo prebehne mysľou zdravotníckeho právnika, keď sa povie telemedicína? bol názov prednášky JUDr. Ivana Humeníka, PhD., z advokátskej kancelárie špecializovanej na medicínske a farmaceutické právo.
Pokiaľ ide o právne aspekty telemedicíny, nevyhnutnosťou je definícia pojmov. V tomto zmysle sa telemedicínou rozumie lekárska prax, pri ktorej sú intervencie, diagnostika, terapia a následné odporúčania týkajúce sa liečby založené na údajoch o pacientovi a ďalších informáciách prenášaných prostredníctvom telekomunikačných systémov. Telemedicína sa môže uskutočňovať medzi lekárom a pacientom, alebo medzi dvoma alebo viacerými lekármi vrátane ďalších zdravotníckych pracovníkov. Ide o poskytovanie služieb zdravotníckej starostlivosti pomocou využívania informačných a komunikačných technológií v situácii, keď sa zdravotnícky pracovník a pacient nenachádzajú na jednom mieste.
Telemedicína je ako zdravotnou službou, rovnako aj službou informačnej spoločnosti a má tri roviny – eticko-medicínsku /čo všetko môžem alebo viem realizovať ako telemedicínsky výkon? Pokiaľ je to lege artis poskytnutá zdravotná starostlivosť?/, právno-technickú /čo všetko musím splniť, aby som mohol vykonávať telemedicínu? Aké sú právne požiadavky na používanie rôznych platforiem komunikácie?/ a úhradová /zaplatí mi telemedicínsky výkon poisťovňa? Môžem za niektoré výkony žiadať úhradu od pacienta?/.
„Napriek pokročilejším technológiám a stále sa rozvíjajúcej komunikácii sa vždy budú uplatňovať predpisy, ktoré sú stálicami na právnom nebi zdravotníckeho práva, ako napríklad zákon o zdravotnej starostlivosti a ďalšie.Musíme si klásť otázku: umožňujú alebo neumožňujú nám takýmto spôsobom konať? Podstatné v tejto rovine je, či výkon, ktorý sa realizuje prostredníctvom určitej dištančnej metódy, považuje medicína za správny. Základný atribút zdravotnej starostlivosti totiž je, že má byť vykonávaná podľa zákona,“ pripomenul JUDr. Humeník.
Zlatý štandard je osobný kontakt a telemedicína by mala prichádzať na rad vtedy, keď osobný kontakt z objektívnych dôvodov nie je možný; nemá byť nástrojom na to, aby sa lekár zbavoval kontaktu s pacientom, TM nemá viesť k zľahčovaniu vtedy, keď sa zľahčovať nemá. Dištančný kontakt a starostlivosť by mali prichádzať do úvahy pri dispenzarizovaných pacientoch, vtedy, keď lekár už pacienta pozná a keď si môže dovoliť alternovať osobný kontakt takýmto spôsobom.
„Ak sa niečo udeje, nepodarí tak, ako by sa malo, pozornosť sa obráti na poskytovateľa, ktorý výkon urobil. Vtedy vyvstane otázka – bol tento postup právny? Poskytovateľ sa musí vedieť oprieť o štandardné diagnosticko-terapeutické postupy, preto je dôležité odborné usmernenie ministerstvom,“ uviedol JUDr. Humeník.
Čo je teda dôležité z právneho hľadiska – pripraviť si pravidlá poskytovania telemedicínskych služieb /primerane upraviť aj pravidlá spracovania osobných údajov/, odsúhlasiť si s pacientom postup jeho identifikácie /dohoda o telefónnom čísle, e-mail, identifikácia pomocou občianskeho preukazu/, zvoliť bezpečnú platformu pre online službu /zabezpečiť komunikáciu a zaručiť dôvernosť/ a nezabudnúť na pravdivý zápis do zdravotnej dokumentácie /vyjasniť si, čo je hradené zo zdravotného poistenia a za čo je možné účtovať osobitnú úhradu/.
Digitalizácia v zdravotníctve
O telemedicíne ako lieku na choroby zdravotníctva hovoril vo svojom vystúpení Martin Blažek, expert na digitalizáciu v zdravotníctve zo spoločnosti Microsoft Slovakia. Kým digitalizácia v oblasti bankovníctva v roku 2022 znamená možnosť realizácie prevodného príkazu, investovania, sporenia, platieb, či bezúčelových úverov, pokiaľ ide o telemedicínu, sa dnes pýtame: s čím začneme?
„Telemedicína nie je jednorazový projekt, ale jej zavádzanie je dlhodobá cesta, po ktorej treba kráčať postupne, nie je to izolované riešenie, ale integrálna súčasť digitálneho sveta. Dôležité je angažovanie pacientov ale i zdravotníkov – táto služba im nesmie komplikovať situáciu, či byť na príťaž,“ povedal Martin Blažek.
Pokiaľ berieme do úvahy predpokladaný nedostatok zdravotníckeho personálu už v blízkej budúcnosti, jeho preťaženosť, máme bezprecedentnú šancu vysporiadať sa s rastúcim objemom činností tak, že ich časť prenesieme na digitálne technológie, časť dokážeme odstrániť pomocou procesných zlepšení a máme príležitosť vtiahnuť pacientov do tohto procesu.
Microsoft ako partner digitalizácie zdravotníctva má misiu umožniť každému človeku a organizácii dosiahnuť viac. Svet digitálnych technológií sa výrazne posúva, preniká do oblastí, o ktorých sme si to v minulosti nevedeli predstaviť. Máme najširšiu sieť partnerov, ktorí na základe našich technológií budujú svoje riešenia aj v našej geolokalite; pripravujeme pre nich platformu, na ktorej sú už predpripravené niektoré služby a servisy – tie stačí prepojiť a prispôsobiť potrebám konkrétnej firmy. Je to rýchlejší proces a aj inovácie je možné zaviesť pružnejšie.
„Pre Microsoft je zdravotníctvo jedna z top priorít a jeho ambíciou je dosiahnuť, aby sme zdravotníkom odstránili z rúk počítače, tablety a telefóny, pretože lekár a zdravotná sestra má ruky používať na niečo iné. Chceme pomáhať našim partnerom v zdravotníctve dosahovať neustále viac v záujme zlepšenia a skvalitnenia procesov v systéme starostlivosti o zdravie,“ zdôraznil Martin Blažek.
Telemedicína v praxi
V ďalšom priebehu konferencie odzneli ukážky využitia procesov telemedicíny v praxi a prezentácie praktických skúseností s ňou v ambulanciách, nemocniciach ale napríklad aj v zariadeniach sociálnych služieb.
Mgr. Eva Kováčová, MBA, aplikačný špecialista peritoneálnej dialýzy zo spoločnosti Biohem predstavila nové trendy v automatizovanej peritoneálnej dialýze /APD/. V súčasnosti využívajú pacienti pri aplikácii APD prístroj umožňujúci vzdialené monitorovanie liečby platformou Sharesource s cloudovým riešením – s internetovým pripojením, bez nutnosti inštalácie, transparentné pre pacienta. Liečebné dáta sú automaticky odosielané po skončení liečby, teda ide o komunikáciu na diaľku. Výhodou pre pacienta je väčšia dôvera k liečbe z dôvodu lepšej informovanosti lekára a zdravotnícky personál má k dispozícii lepšiu kontrolu liečby pacienta. Sharecource nenahrádza klinickú prax a nerozhoduje o spôsobe alebo formách liečby, ale je možnosťou využitia potenciálneho zlepšenia vzdialenej – virtuálnej kliniky, proaktívnych ošetrovateľských intervencií, správ preskripcie, individuálnej starostlivosti.
Využitie telemedicínskych setov pri kardiologických ochoreniach a prevencii zlyhania srdca predstavil MUDr. Vladimír Dvorový, MPH, lekár so špecializáciou interná medicína, ktorý následne s Ing. Jánom Dubajom a Ladislavom Bittom z Goldmann Systems priblížili skúsenosti a prvé výsledky z klinickej štúdie. Srdcové zlyhávanie je chronickým ochorením s veľkým podielom chorobnosti a možnosti zlepšenia kvality života, ale i úspor vynaložených prostriedkov, sú vysoké. Východiskami a motiváciou pre tvorbu klinických štúdií je veľký počet hospitalizácií, vysoký počet nemocničných lôžok a malá obložnosť lôžok a vysoký počet návštev v ambulanciách. Sledovanými kritériami počas klinickej štúdie boli demografické, antropometrické, základné klinické a laboratórne /prináležiace jednotlivým syndrómom podľa štandardných odporúčaní/ a TM – špecifický balík sledovaných premenných, spoločný všetkým ramenám /dni hospitalizácie, rehospitalizácia, adherencia k TM, predčasné prepustenie z hospitalizácie vďaka TM, neprijatie na hospitalizáciu vďaka TM a prijateľnosť TM pre pacienta/.
PhDr. Zuzana Fabianová, MBA, predsedníčka Sekcie ošetrovateľstva Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb SR, vo svojej prednáške Multidisciplinárny manažment zdravia v zariadeniach sociálnych služieb prezentovala možnosti zvýšenia ošetrovateľskej starostlivosti a ochrany zdravia v zariadeniach sociálnych služieb. Vychádzala zo skúseností z práce úplne prvého domu ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku, založeného sestrami, a následne z činnosti prvého zariadenia sociálnych služieb s integrovanou ošetrovateľskou starostlivosťou, ktorá bola integrovanou súčasťou všetkých procesov a štandardov. Ochrana zdravia v zariadeniach je potrebná vzhľadom na neustále sa zhoršujúci zdravotný stav prijímaných klientov. Je potrebné „doniesť“ zdravotnícke služby do zariadení sociálnych služieb s cieľom predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku neskorého poskytnutia zdravotnej starostlivosti. A to je priestor na spojenie sa s lekármi aj prostredníctvom nových technológií.
Automatickú analýzu reči na diagnostiku neurodegeneratívnych ochorení predstavil vo svojom vystúpení Ing. Milan Rusko, PhD., vedúci oddelenia analýzy a syntézy reči z Ústavu informatiky SAV. Alzhaimerova choroba je zvyčajne diagnostikovaná až v štádiu plne rozvinutého dementného syndrómu, pričom je možné zachytávať ju v štádiu tzv. miernej kognitívnej poruchy – a to je priestor pre prácu odborníkov z tejto oblasti, skúmajúcich vyšetrenie reči ako markeru pre detekciu Alzheimerovej, ale tiež Parkinsonovej choroby. Jednotlivé štúdie napomáhajú monitorovaniu, skríngu a terapii.
Ing Norbert Schellong, MPH, riaditeľ Nemocnice Havířov /ČR/, hovoril o odbornej pracovnej platforme založenej za účelom realizácie telemedicínskych riešení vrátane klinického využitia telemedicínskych postupov pri starostlivosti o pacienta a zavádzaní overených postupov do systému zdravotníckych služieb a systéme verejného zdravotného poistenia. Centrum telemedicínskych služieb pôsobí vo Fakultnej nemocnici Ostrava od januára 2020 so zámerom prevádzkovania dohľadového centra v režime 24/7, realizácie projektov aplikovanej TM, realizácie vedecko-výskumných projektov v oblasti telemedicínskych riešení a klinických aplikácií, organizovania vzdelávania a edukácie, pričom má ambíciu spolupracovať v oblasti legislatívy, tvorby technických štandardov a participácii na tvorbe úhradových vyhlášok. Spomenul tiež projekty zvýšenia kvality života a podpory zotrvania pacienta v domácom prostredí prostredníctvom vzdialeného monitoringu a diagnostiky fyziologických komorbidít pacientov s neurodegeneratívnymi ochoreniami, projekty zachytenia hypertenzie, stanovenia diagnózy a nastavenia antihypertenznej liečby, projekty monitoringu pacientov s hematoonkologickými ochoreniami a monitoringu detských pacientov s kardiovaskulárnymi a respiračnými ochoreniami.
Digitálny sprievodca na ceste za zdravím bol názov prezentácie Barbory Korandovej, koordinátorky spoločnosti uLékaře.cz /ČR/, ktorá priblížila fungovanie služby tejto spoločnosti. Služba má ambíciu byť sprievodcom pre každého na ceste za zdravím. Spoločnosť pôsobí na trhu 15 rokov a jej web sa stal jeden z najnavštevovanejších stránok o zdraví v ČR. Funguje na princípe kontaktovania spoločnosti pacientom a následnej odpovedi praktického alebo detského lekára do šiestich hodín. Aak je potrebné, nadväzuje komunikáciou lekár-špecialista a tím sestier, ktorý pôsobí v call centre. Zhruba 30% pýtajúcich sa tak odklonia od nutnosti navštíviť lekára, časovou úsporou je triedenie pacientov do zdravotníckych zariadení v rámci celej ČR; tí sa nasmerujú tam, kde odborníci sú a majú kapacity vyriešiť jeho problém. Dôraz sa kladie na ľudský prístup, odbornosť.
MUDr. Jaroslav Januška, PhD., špecialista-kardiológ /ČR/ hovoril o virtuálnej realite v kardiologických intervenciách. 3D zobrazenie prináša so sebou výrazne skvalitnenie možností intervencie ako je napríklad presnejší pohyb katétra. Virtuálna realita je nápomocná pri mnohých výkonoch a vyžaduje si spoluprácu tímu odborníkov; medicínska predstava lekára sa musí vedieť pretransformovať technicky. V určitom momente pozostáva tím aj z dvadsiatich ľudí a vtedy je dôležité zladenie, pričom lídrom môže byť každú chvíľu niekto iný.
O skúsenostiach s využívaním telemedicíny v nemocniciach hovoril MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD., prednosta II. internej kliniky SZU. Nosnou témou boli choroby pečene na Slovensku, register cirhóz RH7 ako platforma výskumu TM. Pripomenul, že k telemedicíne ich doviedlo vnútorné napätie, ktoré sa odohráva v kontexte s chorobami pečene u nás a druhým kontextom je register cirhóz. Vďaka relevantným údajom, ktoré majú k dispozícii, tu vedia okamžite zistiť, či je niečo efektívne medicínsky, organizačne alebo ekonomicky. Súčasná situácia zaznamenáva zvýšený počet chorôb pečene, čakacie doby na hospitalizáciu sú trojmesačné a a dnes je choroba pečene na prvej
priečke úmrtí vo vekovej kategórii
25–35 rokov.. Register cirhóz je dobrá vec na testovanie telemedicíny, vďaka bioštatistike možno dávať do súvislosti niektoré parametre s úmrtnosťou, no skutočná veda začína pri interpretácii výsledkov, čo si vyžaduje svoj čas.
MUDr. Milan Urbáni, MPH, námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť FNsP F.D. Roosvelta Banská Bystrica, priblížil skúsenosti s využívaním telemedicíny v tejto nemocnici. Kľúčové sú dva pohľady na TM – medicínsky/klinický/ aspekt a aspekt financovania. Pokiaľ ide o prvý, silnou stránkou je kontinuálny monitoring pacienta, rýchlejšia intervencia pri zmene zdravotného stavu a efektívnejšia práca lekára, na druhej strane ale stojí vyťaženie personálu pri nasadení a následnom manažmente pacienta, ako aj absencia doterajších skúseností a nedostatočná dôvera v TM. V tejto súvislosti pripomenul neprijatie TM ako pacientom, tak aj lekárom. Silnou stránkou aspektu financovania je možnosť využitia externých zdrojov financovania, zvýšenie efektívnosti systému financovania zdravotníctva, slabou stránkou sú absentujúce verejné zdroje k zavádzaniu TM, absentujúca úhrada výkonov zdravotnými poisťovňami a absentujúce zdroje k prepojeniu TM riešení s NIS.
Telemedicína v ambulantnej praxi – o tom hovoril MUDr. Jozef Lacka, PhD., MBA z diabetologickej ambulancie. Predstavil manažment liečby diabetes mellitus, chronického a postupujúceho ochorenia, základné piliere optimálnej liečby cukrovky a plán štúdie zahrňujúcej prospektívny zber údajov u novodiagnostikovaných pacientov s DM1, s DM2, pacientov DM2 na akejkoľvej predchádzajúcej liečbe a u pacientov s obezitou. Prvé skúsenosti s projektom, kedy bolo odovzdaných 68 kitov /30-40% pacientov kit odmietlo/ ukázali, že najlepšie je prijatie u nových pacientov, považujúcich kit za súčasť liečby a režimu, odmietnutie sa zvyšuje s nižším socio-ekonomickým postavením a vrátenie kitu sa vysvetľuje odmietaním zo strany pacienta byť pod trvalou kontrolou s pocitom zásahu do súkromia. / Kit je ideálny nástroj na manažment DM2T a obezity a výzvou do budúcnosti je prepojenie s ambulantným softvéroma bonifikácia spolupracujúcich pacientov.
MUDr. Rastislav Zanovit, všeobecný lekár, v prednáške Telemedicína včera, dnes a zajtra načrtol výhody, ale i niektoré úskalia zavádzania TM do praxe. V rámci nej vieme sledovať statický a dynamický obraz, zvuk, krvný tlak, tep, teplotu, váhu, saturáciu, ekg, spirometriu, glykémiu, quickov čas a to prostredníctvom smart telefónov, smart gadgetov, zbernice dát, aplikácií, webovým rozhraniam. Telemedicína je aplikovateľná u akútnych i chronických pacientov, s diagnózami ako diabetes mellitus, hypertenzia, arytmie, chronické srdcové zlyhávanie, onkologické ochorenia a ďalšie. Z vlastných skúseností potvrdil, že TM umožňuje väčší komfort pre lekára aj pre pacienta, zníženie návštev na ambulancii, výjazdov či hospitalizácií.
Záverečný diskusný panel priniesol stručné zhrnutie niektorých aspektov telemedicíny a načrtol vízie do budúcnosti. Diskutujúcimi boli Ing. Miriam Lapuníková, MBA, riaditeľka FNsP FDR Banská Bystrica, Mgr. Peter Smolík, Business Owner for Healt sekcie ZP Union, Ing. Ľuboš Petrík, predseda predstavenstva Goldmann Systems, MUDR. Martin Kucharík, primár neurológie CINRE a MUDr. Jakub Rybár, riaditeľ AGEL Clinic. V súvislosti s telemedicínou odznelo, že odborná verejnosť sa zhoduje v názore, že TM je cestou do budúcnosti, služby musia byť rýchle, flexibilné, využívajúce najnovšie informačné technológie. Aj keď je legislatívny rámec nesporne veľmi dôležitý, v diskusii viackrát rezonovala potreba odvážnejších námetov a riešení a optimistické vízie do najbližšej budúcnosti. Prítomní ocenili vysoko odbornú úroveň konferencie a za jej prínos pokladajú cenné informácie využiteľné v každodennej praxi.
